Slovak Article in Pravda newspaper regarding the Refugee Crises in Turkey and Europe's response.
Európa neudrží všetkých uteÄ�encov v TureckuEurope cannot
Turecko musí byÅ¥ partnerom v riešení uteÄ�eneckej krízy. "Nepoužil by som však termín, že s ním vyjednávame o cene za to,“ povedal exkluzívne pre Pravdu fínsky prezident Sauli Niinistö, ktorý sa pred niekoľkými dňami stretol s tureckou hlavou štátu Recepom Tayyipom Erdoganom. "Situácia je jednoducho taká, že Ankara je v súvislosti s uteÄ�eneckou krízou pre Európsku úniu veľmi dôležitá,“ pripomína Niinistö.
ÄŒo všetko však bude Turecko ochotné urobiÅ¥ a Ä�o za to Ankara od EÚ môže získaÅ¥? "Diplomatická snaha a stretnutia vysokopostavených predstaviteľov EÚ s prezidentom Erdoganom sú priam zlatou príležitosÅ¥ou pre tureckú hlavu štátu a jeho Stranu spravodlivosti a rozvoja (AKP). V krajine sú 1. novembra voľby. Erdogan sa môže ukázaÅ¥ ako vplyvný svetový líder, ktorého všetci navštevujú,“ uviedol pre Pravdu Toni Alaranta z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzÅ¥ahy.
Podľa experta je však EÚ v slabej vyjednávacej pozícii. "VidieÅ¥ to aj na skutoÄ�nosti, že Európska komisia zdržala zverejnenie každoroÄ�nej správy o Turecku. Zdá sa, že kritici majú pravdu, keÄ� tvrdia, že lídri únie v tejto chvíli nechcú Ankaru nazlostiÅ¥. V dlhodobom horizonte je to zlá politika, najmä v prípade, že pomôže AKP v nadchádzajúcich voľbách. Na druhej strane si myslím, že existuje priestor na to, aby EÚ poskytla Ankare peniaze a tiež na liberalizáciu vízovej povinnosÅ¥ pre tureckých obÄ�anov,“ tvrdí Alaranta.
Turecké problémy
MožnosÅ¥ vstupu Turecka do únie je na stole desiatky rokov. Ankara formálne o Ä�lenstvo požiadala v roku 1987. Proces však stagnuje. ÄŒiastoÄ�ne je to vina EÚ, kde sa politici nevedia dohodnúÅ¥, Ä�i vôbec Turecko v únii chcú. Problémom sú však aj rastúce autoritárske tendencie Erdogana.
"Turecko má na svojom území najväÄ�šiu Ä�asÅ¥ sýrskych uteÄ�encov. Sú ich viac ako dva milióny a ich poÄ�et bude ešte rásÅ¥,“ pripomína však pre Pravdu Kerem Öktem, expert na Turecko z univerzity v Grazi. "Je úplne bez debaty, že taký veľký poÄ�et uteÄ�encov znamená vážny problém pre sociálne služby a vzniká aj napätie medzi miestnymi obyvateľmi. Turecko bude vždy dôležitou bránou pre tok tovaru a ľudí medzi Východom a Západom. StaÄ�í sa pozrieÅ¥ na mapu. Pokiaľ sa Turecko úplne neizoluje od svojich východných susedov, a nikto si takúto politiku neželá, uteÄ�enci budú prichádzaÅ¥ do Turecka a niektorí budú pokraÄ�ovaÅ¥ Ä�alej smerom do Európy. Ak EÚ dúfa, že ich tam všetkých udrží, je to prianie, ktoré nie je niÄ�ím podložené,“ vyhlásil Öktem.
"Nikto by nemal oÄ�akávaÅ¥, že Turecko sa zmení na koncentraÄ�ný tábor, kde zostanú všetci uteÄ�enci,“ vyhlásil premiér Ahmet Davutoglu pre médiá po nedeľňajšej návšteve nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. "Nebudeme donekoneÄ�na hostiÅ¥ ľudí, len aby sme sa zavÄ�aÄ�ili EÚ. Povedal som to aj Merkelovej,“ vyhlásil Davutoglu.
Použitie sily
Do Európy tohto roku cez Stredozemné more prišlo minimálne 630-tisíc ľudí. VäÄ�šina z nich bola podľa Úradu vysokého komisára OSN pre uteÄ�encov (UNHCR) SýrÄ�anov a najprv sa dostali z Turecka do Grécka. Ankara a Brusel rokujú o sume tri miliardy eur. Turecko by ich mohlo použiÅ¥ na riešenie uteÄ�eneckej krízy na vlastnom území. Predpokladá sa aj liberalizácia víz. A tiež nový impulz pre takmer zmrazené rokovanie s Tureckom o jeho vstupe do EÚ.
Podľa expertov sa však Európa musí sústrediÅ¥ aj priamo na riešenie problémov v Sýrii a nevnímaÅ¥ ich len cez optiku uteÄ�eneckej krízy.
"V Sýrii zasahujú regionálne a medzinárodné sily podľa toho, ako sa im to hodí do vlastných záujmov. Neriešia konflikt a už vôbec nebudujú spoloÄ�nosÅ¥, ktorá by sa pokojne pohla smerom k väÄ�šej stabilite,“ uviedol pre Pravdu Andrea Teti, expert na Blízky východ z Aberdeenskej univerzity. "V tom spoÄ�íva problém s ruskou intervenciou, rovnako aj s americkou,“ tvrdí odborník.
"Na zaÄ�iatku sa Európa o Sýriu trocha zaujímala. KeÄ� sa zdalo, že krajina sa prepadá do úplnej obÄ�ianskej vojny, pozornosÅ¥ upadla. Sýria poriadne nebola ani len v správach. Akoby tam ani nezúrila vojna,“ reaguje aj Charly Salonius-Pasternak, bezpeÄ�nostný analytik z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzÅ¥ahy.
"Zdá sa, že EÚ sa dokáže sústrediÅ¥ na jednu, maximálne dve veci naraz. Možno aj preto, že všetci lídri musia riešiÅ¥ aj domácu politiku. Takže sme sa sústredili na Grécko a teraz sú to uteÄ�enci. Ale to je takmer jediná súvislosÅ¥, ktorá sa v súvislosti so Sýriou spomína. UteÄ�enci. A prostredníctvom Ruska. Európa nemá kapacitu, vlastné nápady, je rozdelená. Jednoducho nevie, Ä�o má robiÅ¥,“ vyhlásil Salonius-Pasternak pre Pravdu.